Načítavam...
Postavy 2Postavy

RECRUITERI.sk
Portál slovenských recruiterov

Nájdite si svojho headhuntera alebo recruitera

Ing. Milan Kuruc: Na čo sú dobré mzdy v inzerátoch?

     Pre zamestnanca nie je nič horšie ako hrať sa na obchodníka. To je úplne iná poloha. Ako zamestnanec mám nejaké zručnosti a v niečom sa vyznám.
Viem to robiť, chcem to robiť, vidím, že nejaká firma ma potrebuje, tak sa prihlásim a idem na pohovor. Tam chcem firme ukázať: pozrite, som na túto pozíciu vhodný, som zodpovedný, spoľahlivý, dokážem vám to počas skúšobnej doby, viem, že nechcete nekompetentného flákača, prosím, zoberte ma, prosím, zaplaťte ma, neoľutujete. Takto jednoducho by to mohlo fungovať. Ale nefunguje.
Vstupujú do toho hry a doťahovanie o plat. Záujem firmy nie je len nájsť dobrého, kvalitného a ideálne poslušného zamestnanca, chce zároveň nájsť človeka, od ktorého veľa dostane, ale málo mu za to dá. A to je naozaj niečo, ak firma nestráda a tie peniaze má, niečo veľmi neférové, neslušné a doslova primitívne. Sme na to už tak zvyknutí, že nám to príde ako výdobytok a prirodzená súčasť kapitalizmu, ktorú by sme mali oslavovať a vlastne sa tešiť z toho, keď sa nám podarí nenechať s nami vypiecť.

     No v skutočnosti, je to zneužívanie priamočiarej povahy ľudí, ktorí sú dušou rodení zamestnanci. To sú ľudia, ktorí niečomu rozumejú, chcú to robiť, chcú to robiť dobre a chcú mať plat, z ktorého sú potom schopní s rodinou aj dobre žiť. Avšak okrem svojich zručností a kompetencií vo vlastnom obore sa musia naučiť nenechať sa obabrať o to, čo im patrí.
A práve obabrávať uchádzačov sa doteraz firmám veľmi dobre darilo vďaka tomu, že zamlčiavali ponúkanú mzdu a žiadali tento údaj od uchádzača. Je to zaujímavý fenomén: firma vie veľmi dobre popísať pracovnú pozíciu, požiadavky na zamestnanca, opísať svoj predmet podnikania, ale zverejniť ponúkanú mzdu bolo doteraz nad jej schopnosti.
Jedna bývalá personalistka z Bratislavy povedala toto: „Pre personálku som robila 2 roky. Klient chcel zamestnanca získať vždy za čo najnižšie ohodnotenie zo mzdového rozsahu, ktorý si sám zadal. Základným pravidlom bolo nikdy nepovedať ponúkanú mzdu vopred, vždy žiadať predstavu zamestnanca. Ak chcel viac, mali sme ho skúsiť ukecať na toľko, koľko bol budget a nabaláchať ho na ostatné benefity a postupný rast platu. Ak chcel menej, super, máme lacnejšieho človeka. A keď toto robíte dlhšie, jednoducho to máš v sebe. Ak uchádzač zavolal a opýtal sa na mzdu, alebo sa na ňu opýtal na začiatku pohovoru, bol odpísaný. Logika bola, že keď niekoho zaujímajú predovšetkým peniaze, nebude to dobrý kandidát.“

     Uchádzač je voči firme obvykle v nevýhodnom postavení. Kým uchádzač prácu takmer vždy nevyhnutne potrebuje, lebo bezprostredne musí financovať svoj život, stravu, bývanie, dopravu, ošatenie, zdravie, firma má čas. Firma si môže dovoliť uchádzača zdržovať, neprijať. Firmy na pohovoroch nebývajú nervózne, to uchádzačom sa trasie hlas. A trasie sa im o to viac, o čo dlhšie nevedia získať prácu a sú bez prostriedkov. A teraz príde tá otázka: „Aká je vaša predstava o mzde?“

    A je to tu. Dilema: Ak poviem, koľko naozaj chcem, možno to firme bude pripadať priveľa, možno sú tu iní porovnateľní uchádzači, ktorí si vypýtali menej, možno zbytočne prestrelím. Teraz hlavne potrebujem to miesto získať, radšej poviem menej.
Toto je bežná logika vystresovaného uchádzača, ktorý potrebuje prácu. Uchádzač si vypýta sumu a firma mlčí. „Ozveme sa vám.“ A uchádzač čaká. Príde mail: prijali sme Vás! Je to dôvod na radosť, ale znamená to, že si uchádzač vypýtal tak akurát? Alebo si vypýtal málo a keby si vypýtal viac, prijali by ho tak či tak? To sa možno nikdy nedozvie.
Nebudeme si nič nahovárať. Zatajovanie ponúkanej mzdy nemalo žiaden iný dôvod, iba dotlačiť uchádzača vypýtať si čo najmenej. Lebo taká je slovenská mentalita: „Hlavne, že je robota.“ A keď si niekto sebavedome pýtal viac, buď vás v tom lepšom prípade uzemnili, že rúbete vysoko, alebo vám nepovedali nič a iba vás neprijali. A vy ste sa ani nedozvedeli, že to bolo z dôvodu, že ste rúbali vysoko.
To sa od 1. mája zmení, lebo nášmu občianskemu združeniu Pracujúca chudoba sa podarilo presadiť do slovenskej legislatívy to, čo dávno funguje v Rakúsku: povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch.

Pokračovanie článku je na: https://kuruc.blog.sme.sk/c/482878/na-co-su-dobre-mzdy-v-inzeratoch.html 

Autor článku: Ing. Milan Kuruc. Článok je prebraný a zverejnený so súhlasom autora. 





Vstúpiť do diskusie


Hlavná stránka | Späť na Správy
3 apartmanyFrancuzstina.comHeadhunteri.sk